Letošní již 39. ročník sokolského setkání v Oetzu organizovala župa Švýcarská. Ve dnech 26.5. - 28.5. 2012 tak opět ožila sokolská louka v Piburgu pestrým sportovním hemžením a veselým fanděním.
Náš nový sokolský přírůstek, "drobeček" Jožko z Trenčína, jel do Oetzu letos poprvé a své premiérové dojmy spontánně popsal v následujícím vyprávění. V něm se však zapomněl ještě zmínit, že nás u táboráku naučil zajímavou společenskou hru, která způsobila, že se o nelehkém rozplétání rukou některým účastníkům zdálo ještě i v noci ...
__________________________________________________________________________________________
Prišli sme, pobavili sa, zašportovali si a išli domov ...
Ale bolo to predsa len trochu inak ...
Už skorý odchod z Mníchova (6:00) predpovedal, že pôjde o dlhý výlet. Posádka nášho auta (Milan, Honzo, Robo a ja / drobec/ ) vyrazila za dobrodružstvom. Krásne počasie, slniečko hneď od rána. Po ceste sme sa zastavili na krásnom mieste pod vrchmi Álp na kávičku – raňajky ... len tak na hodinku. Po nekonečnom stúpaní do vrchu nám auto naznačilo, že potrebuje prestávku a vyvarilo chladiacu kvapalinu (100 m od tábora – čo sme ale nevedeli ). Príchod na „Sokolskú lúku“ hlásime okolo 12:30. Niekto nám máva ..., Zdeňek usmiaty a veselý ukazuje miesto, kde si rozložíme náš stanový tábor. Pomaly pribúdajú ďalší ľudia a lúka sa plní veselou vravou a novými stanmi. Naša výbava nemá hranice, Zdeňek má rozkladací stôl spolu so stoličkami a psa s vlastným stanom. Standa s „Bobikom“ skladajú a šróbujú pred stanom vážny nábytok, vyťahujú plynový varič a už sa niečo varí!
Ihrisko na volejbal už stojí a mi pokukávame po našich súperoch. Čas na prvý zápas sa blíži. Požičiavame si dve sokolky do mixu a už sme na ihrisku. Príjem – náhra – smeč (!), skáčeme, blokujeme, použili sme všetky možné stratégie, po ťažkých dvoch setoch odchádzame z kurtu - porazený. Náladu však máme dobrú, lebo všetko je tak, ako má byť (šport, zábava, známi aj nový ľudia ) - a nikto sa nezranil!
Náš tábor sa rozrastá o Jardu, Janku, Marušku a „strateného brata Tomáša“ ... Počet sokolov na lúke narastá s príchodom autobusu s bratmi a sestrami všetkých generácií.
Po druhom zápase je na našom konte stále nula, ale veľmi tesná! Lúku využívame na našu novú hru „GOLF“ - zo záujmom sa zapájajú takmer všetci. Plynule sa zapájame do ďalších športov: šípky, hod kameňom, petanque ... Blíži sa slávnostné zahájenie. Vatra sa rozhorieva ... Do nemilosti hlavnej usporiadateľky padli všetci, čo mali na hlave čiapky – aj ja.
Odteraz náš výlet dostáva pracovný názov: „Zdeňku, tu čepici dolú, alespoň to péro!“
V treťom zápase sme chytili druhý dych a máme prvé body. Oslavujeme našu výhru pokrikmi slávy a nadšenia. Z časom narastá hlad a vyberáme rôzne dobroty. Niekto opeká, iný griluje a všetci papkáme. Stmieva sa a oheň vykresľuje scenériu krásnej prírody. Hviezdičky na oblohe predpovedajú krásny ďalší deň. Bavíme sa, rozprávame príhody, spievame známe pesničky. Už sú pri ohni traja gitaristi. Po polnoci ostávame verný príjemnej zábave a spevu už v komornom prostredí. Noc v Alpách nie je noc pri mori a je poriadne zima!!!
Konečne ráno, všetko sa otepľuje – hurá. Máme pred sebou ďalšie športové a spoločenské aktivity. Vyhodnotenie pre náš klub dopadlo dobre, získali sme aj „cenné kovy“: 
2. miesto / beh ženy (Tomášova dcérka Terezka)
1. miesto / hod kameňom (ja)
3. miesto / beh muži (Honzo)
3. miesto / volejbal mix (my)
Prichádza ďalší večer a znovu nasadzujeme latku dobrej zábavy poriadne vysoko. Okolo druhej v noci sa lúčime s kamarátmi a posádka nášho auta sa vydala ne cestu domov smer Mníchov.
V pondelok sa naši ostávajúci kamaráti zúčastnili ešte ďalšieho oficiálneho programu.
Plný zážitkov sa tešíme na náš prvý tréning, aby sme to celé mohli znovu prebrať a spomínať.
Športu zdar a sokolskému stretnutiu v Alpách zvlášť!
Kto nebol, nezažil ...
DooDy
__________________________________________________________________________________________
Pondělní program, jehož se Jožko již nemohl zúčastnit, měl tradiční průběh: bohoslužba pod širým nebem, po ní ukázky z nácviku sletových skladeb a závěr opět patřil slavnostnímu průvodu se sokolskými prapory k pamětním deskám Miroslava Tyrše.
